Tisíc podôb máš a ja sa v nich strácam.
Márne v nich hľadám Tvoju tvár.
Si tak zvláštna.
Si ako ruža a jej tŕne, čo zraňujú ma.
Tvoj pohľad zabíja a zároveň spaľuje.
Strácam sa
vzdávam
vstávam
znova pred Teba.
Si taká komplikovaná
Ja chcem sa ťa naučiť chápať
Si taká zložitá…
zložitá ako rébus.
Si taká náladová.
Keď sa smeješ,
smejem sa aj ja.
Keď plačeš,
plačem aj ja.
Vidím Ťa v rôznych farbách
poznám Ťa dobre podľa Tvojich nálad.
Poď….
Poďme spolu šliapať chodníky tajné
Poďme sa túlať do ríše snov.
Hľadajme spolu všetko krásne
kľúč šťastia, kód tajných slov.
Všetko je zrazu iné.
Spoločné sny sa začali rúcať.
Bola si prvá, ktorej som písal básne
Bola si prvá, ktorej patrili moje vyznania
Bola si prvá, ktorú som miloval
Bola si prvá, ktorú som sklamal….
Na ulici si stála
v modrých šatách, vôkol hrdla biely šál.
Nemala si kam ísť.
Blúdila si mestom, ulicami..
hľadala si svoje srdce.
Všetky svoje tajomstvá
do srdca si ukryla.
Tam ich nikto nenájde,
nikto sa k nim nedostane….
Srdce na márne kúsky rozbité
..kúsky rozhodené na každú stranu.
Chceš postaviť novú stráž pred bránu
čo chránila Ti vstup do srdca..už nie je nič..
Stop!
Možno si ho až príliš milovala
Možno sa bál Tvojej lásky
Možno Ti nebol súdený.
Možno ….. to bol len sen.
Nevieš postaviť stráž pred tú bránu,
čo ti chránila vstup do srdca..už nie je nič..je len Stop!
Tak vstaň…
Tak vstaň a začni žiť..
Tak zdvihni hlavu a pozri svetu do očí..
Tak vstaň a zmeň to, čo Ti osud nadelil.
Už je neskoro hádať,
kto je vinný.
Celá debata | RSS tejto debaty