V nočných myšlienkach
hlas vnútorný sa ti ozýva.
Nemôžeš spať
aj slzy sa začali prebúdzať..
Dlaň položená vedľa teba
prázdne miesto..
postel prázdna..
Si tam sama..opustená..
Samota nočnou morou sa ti stala
slza priateľkou večnou..
..a myšlienky vlastné
blúdiace v snoch..
Snívať ešte vieš
..len to smieš
a pár spomienok
čo v spánku sa ti prelínajú
Otázky vlastného bytia
prestala si vnímať..
..prestala si riešiť osud tvoj
..do letargie padla si.
Nočný pohľad z okna
čerstvý vzduch a pár hviezd..
..falošný úsmev na tvár sa ti pokúšajú dať..
..ale ty sa už nevieš usmievať.
Veľa lásky si v sebe mala
každou zradou ti však ubúdala.
Kúsok po kúsku cítila si
že aj nádej posledná opúšťa ťa..
Bojíš sa rána
Bojíš sa nového dňa..
ďalšia cesta tŕnistá čaká ťa..
Make-upom skrývaš svoje vrásky
svoje trápenie nekonečné..
..aj vlasy sivé zafarbíš
No slzy svoje pred svetom zlým neutajíš..